|
||||||||||||||||||||||
|
vystúpenia v médiach
 Na Zákonník práce ste sa pýtali Dagmar ZukalovejMáte otázky k zákonníku práce? Spýtajte sa odborníkov. Na vaše otázky bude dnes o 13.00 odpovedať advokátka JUDr. Dagmar Zukalová. Dobrý deň. Chcem sa spýtať na váš názor na často meniacu sa pracovno-právnu legislatívu, ktorá sa podľa môjho názoru s pribudajúcimi smernicami EU a Medzinárodnej organizácie práce len nabaluje a vysledný systém je zložitý a neprehľadný pre pochopenie bežného človeka/zamestnanca, za odpoveď ďakujem. Máte pravdu, legislatíva v oblasti pracovného práva sa mení dosť často. Je to dôsledok povinnosti Slovenskej republiky ako člena EÚ pravidelne zosúlaďovať legislatívu s európskymi smernicami a judikátmi Európskeho súdneho dvora. Vzhľadom na rozdielnosť jednotlivých národných legislatív sa potom stáva, že implementácia smerníc je na lokálnej úrovni zložitá, nie vždy dokonalá, a pre bežného občana často aj nepochopiteľná. Dobrý deň. Zamestnanec má uzatvorenú pracovnú zmluvu z roku 2005 na dobu určitú. Doba určitá mu uplynie v decembri 2007. Môže mu byť predĺžená doba určitá ešte 1 krát ? Pokiaľ ešte pracovná zmluva na dobu určitú nebola jedenkrát predĺžená, môže byť zamestnancovi predĺžená 1x bez uvedenia dôvodu. Avšak je potrebné si uvedomiť, že celkovo tento pracovný pomer nemôže byť uzatvorený, resp. predĺžený na dobu dlhšiu ako tri roky. Dobry den, chcem sa opytat nasledovnu vec:Kedy nie je mozne zamestnavat ludi formou zivnostenskeho listu? Ak vsak clovek ma ZL a ja si u neho objendam dane sluzby, nie je to porusenie zakona vsak? Už z Vašej otázky vyplýva určitá pochybnosť o tom, akú povahu a obsah má mať právny vzťah s uvedenými osobami. "Zamestnať formou živnostenského listu" je zmätočné slovné spojenie, pretože naznačuje, že daný vzťah bude "zamestnaním", teda závislou prácou, ktorá ale nebude vykonávaná na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Všeobecne by som chcela uviesť, že ešte pred uzatvorením zmluvného vzťahu s danou osobou je potrebné veľmi dôkladne posúdiť všetky podmienky výkonu činnosti, resp. práce, a až následne sa rozhodnúť, či budete osobu zamestnávať alebo táto bude pre Vás vykonávať činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Pri občasnom objednaní služieb od živnostníka by nemalo ísť o závislú prácu, pretože poskytovanie služby nemá charakter "opakovania určených činností", čo je jedným zo znakov závislej práce. Pri zamestnávaní tzv. živnostníkov z donútenia a následnej kontroly Inšpektorátu práce a zistení, že ide o tzv. závislú prácu, kto bude pokutovaní, živnostník alebo zadávateľ práce(zamestnávateľ). Ďakujem. V takomto prípade pôjde o porušenie pracovnoprávnych predpisov na strane zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že pokutovaný bude zamestnávateľ, nie živnostník. Vazena pani doktorka, ma novy zakonnik prace vplyv aj na statnych zamestnancov,mame dáku ochranu,alebo nie? V zakone o statnej sluzbe sa hovori,ze pre niektore casti zakona o statnej sluzbe platia ustanovenia zakonnika prace.Je to tak? U nas na ministerstve hospodarstva vraj pripravuje veduci sluzobneho uradu pan Vojtech z Košíc znižovanie štátnych úradníkov,na druhej strane stále priberá nových,prevažne z východu.Je to podľa Vás kóšer?Ako sa majú brániť "nepohodlní" pracovníci?Dá sa predchádzať prípadným žalobám? Dôležité je, aby si zamestnanci, ktorým bude daná výpoveď, odložili všetky doklady, ktoré môžu byť v prípade súdneho sporu významné pre preukázanie, že k organizačným zmenám vôbec nedošlo, resp. že v čase pred výpoveďou zamestnávateľ mal voľné vhodné pracovné miesta, ktoré mali byť zamesnancom ponúknuté. Predchádzať žalobám je možné, samorejme, ak sa niektorá strana cíti na svojich právach poškodená, má právo požiadať súd o riešenie spornej otázky. mam uzatvorenu prac.zmluvu na dobu určitú na 1 rok.momentalne som po skušobnej dobe,zaujima ma to na čo mam narok keby ma zamestnavateľ prepustil a za akych podmienok,samozrejme ak ja neporušim pracovnu zmluvu(hrube porušenie prac.discipliny a pod.).Mam narok na 2 mesačne odstupne alebo doplatenie mzdy až do skončenia prac.zmluvy? ďakujem za odpoveď. Pre skončenie pracovného pomeru na dobu určitú (okrem ak je dôvodom uplynutie dohodnutej doby) zo strany zamestnávateľa platí, že je možné ho skončiť len jedným z dôvodov uvedených v Zákonníku práce. To znamená, že pokiaľ by zamestnávateľ uskutočnil organizačnú zmenu, a Vy by ste sa stali nadbytočným, máte nárok na mzdu počas výpovednej doby a tiež na odstupné. Možnosť doplatenia mzdy v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru na dobu určitú bez uvedenia dôvodu bola novelou zo Zákonníka práce vypustená, pretože išlo o porušenie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ustanovuje, že skončenie pracovného pomeru so zamestnancom z dôvodov na strane zamestnávateľa musí byť vždy viazané na dôvod. Dobrý den pani Zukalova, 1. Akým spôsobom moze zamestnávatel skoncit pracovný pomer so zamestnancom v riadnom pracovnom pomere? Zmenila nieco novela na úprave výpovede? Aké pravidlá platia, ak je zivnostník a pracuje na dohodu? 2.Zamestnanec dostal výpoved, plynie mu výpovedná doba. On vsak pred jej koncom prestal chodit do práce. Ako ho moze postihnut zamestnávatel podla novely? 3. Zamestnávatel prepustil zamestnanca v skusobnej dobe – dva dni pred jej skoncením. Pocas skusobnej doby bol zamesntnec 5 dní práceneschopný. Ako to bdue s náhradou prácenschopnosti? Dakujem a pekný den 1. Novelizácia nepriniesla zásadné zmeny v úprave výpovede zo strany zamestnávateľa, iba určité terminologické upresnenia pokiaľ ide o výpoveď pre stratu zdravotnej spôsobilosti na výkon práce. 2. Podľa novelizácie je možné dohodnúť písomne, napr. v pracovnej zmluve, že "ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná". Pokiaľ takáto sankcia nebola dohodnutá, zamestnávateľ nemá právo ju od zamestnanca požadovať. 3. Vaša otázka zrejme smeruje k tom, kto bude zamestnancovi platiť náhradu mzdy počas práceneschopnosti po skončení pracovného pomeru. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platí, že "ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia". Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť náhradu prijmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti by mala prevziať sociálna poisťovňa. Definícia závislej práce... „Neexistuje žiaden vykonávací predpis bližšie upravujúci pojem závislej práce. Definícia závislej činnosti, ktorú novela Zákonníka práce už upravuje, vyplýva z odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce,“ vysvetľuje Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce. Takže to či ako živnostník spĺňam podmienky závislej práce bude závisieť od toho ako si bude vykladať inšpekcia práce(a súdy)ustanovenia o závislej práci v odporúčaniach MOP a iných medzinárodných dokumentoch... ak som to správne pochopil. Je potom vôbec možné teraz exaktne povedať aké tie podmienky sú a koho sa vlastne bytostne týkajú keď nie je istý počet dokumentov ktoré túto problematiku upravujú a určiť ich bezkonfliktnosť navzájom? Ďakujem za odpoveď Táto problematika bude ešte dlho rezonovať nie len v podnikateľskej verejnosti. Ako postupovať pri určení, či predmetná činnosť je alebo nie je závislou prácou, by si vyžadovala usmernenie MPSVaR. Podľa Odporúčania č.198 Medzinárodnej organizanácie práce by malo na posúdenie, že ide o závislú prácu, ktorá má byť vykonávanaá výhradne v pracovnoprávnom vzťahu, stačiť ak je "prítomný jeden alebo viac dôležitých ukazovateľov". Následne, v dôvodovej správe nachádzame vetu, podľa ktorej by sa vžťah mal posudzovať ako závislá praca, ak "súčasne vykazuje aspoň tir charakteristické znaky závislej práce". Konkrétne odpovede nám dá asi až judikatúra súdov, na ktoré sa môže zamestnávateľ, ktorý nebude súhlasiť s prekvalifikovaním činností vykonávaných ako podnikanie alebo na základe iných obchodných alebo občianskoprávnych zmlúv na závislú prácu. V susednej Českej republike sa podobné súdne spory už odohrali. Judikatúra však nemá priamy účinok a nie je možné ju aplikovať na iné právne vzťahy, ako sú vzťahy medzi účastníkmi súdneho konania. Dobry den. Som zivnostnikom, venujem sa vedeniu uctovnictva a ekonomike firiem. Okrem toho, ze vediem uctovnictvo pre par drobnych zivnostnikov, pracujem tiez na zivnost v urcitej firme ako "ekonom", to znamena, mam dohlad nad celkovou ekonomickou situaciou podniku, nad uctovnictvom a robim aj mzdy - v podstate nahradzam ekonomickeho riaditela firmy. Tejto cinnosti sa venujem viac ako 100 hodin mesacne, v sidle firmy a za tuto cinnost fakturujem firme mesacne dohodnuty pausal. Podla definicie zavislej prace vsak neviem zistit, ci takuto cinnost mozem dalej vykonavat na zivnost. Chcem len podotknut, ze ja tuto cinnost sam chcem vykonavat na zivnost a nie som zivnostnik z donutenia, tak mi ostava len dufat, ze kvoli ficovmu novemu zakonniku prace nepridem o svoju "pracu". Dakujem Z uvedených informácii usudzujem, že vo Vašom prípade ide o podnikanie (máte viacero klientov, činnosť nevykonávate pravidelne každý deň v týždni - riadite si sám svoj čas). Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce platí, že závislou prácou nie je podnikanie... Toto platí aj v prípade, ak v priebehu výkonu podnikania pri výkone podnikateľlskej činnosti vzniknú také okolnosti, ktoré by mohli byť vyhodnotené ako znaky závislej práce. Pozdravujem Vas pani doktorka, prepacte,ze pisem tak skoro,ale bojim sa,ze sa nezmestim do odpovedí.Prosim Vas,pomozte mi,ak sa dá.Ako statneho zamestnanca na MH SR ma vyhodili,da sa povedat,na hodinu bez toho,ze by som bol opity,alebo ze by som vynadal veducemu do zvierat.Moja otazka znie:Plati zakonnik prace v oblasi vypovedi aj na statnych zamestnancov? my sme boli prijimani apoloticky,teraz nas politicky nahradzuju prevazne madarsky hovoriaci košičania a prešovčania.Myslite,že by odborovy zvaz štatnych zamestnancov mohol pomoct,aj ked nie som členom odborov a nie som členom smeru, ani ludovej,ani inej strany?Prosim odpovedzte, som nezamestnany a pred dochodkom. Na Vašu otázku by som rada odpovedala až po oboznámení sa s právnymi dokumentami, dôvodom a inými významnými detailami týkajúcimi sa skončenia Vášho pracovného pomeru. Odborový zväz zastupuje jednak odborovo organizovaných zamestnancov, ale ide o občianske združenie, ktorého členom sa môže stať aj nezamestnaný, prípadne zamestnanec iného zamestnávateľa. Odporúčala by som Vám, aby ste sa pokúsili požiadať zväz o právnu pomoc, prípadne vyhľadať bezplatnú pomoc odborníkov z Centra právnej pomoci, vzhľadom na Vašu zložitú životnú situáciu. Paragraf 62 - výpovedná doba. Ak zamestnanec počas výpovednej doby nechodí do zamestnania-vykazuje absencie a máme v pracovnej zmluve zakotvené náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za jeden mesiac, môžme mu uvedenú náhradu zraziť zo mzdy aj bez jeho súhlasu, resp. vymáhať cez právne oddelenie? Zrážku zo mzdy je možné vykonať len, ak sa na tom strany dohodli, pretože nejde o zákonnú zrážku, ktorú by mohol zamestnávateľ vykonať aj bez súhlasu zamestnanca. Vymáhanie sankcie cez právne oddelenie je možné - ide o zákonný finančný nárok zamestnávateľa, ktorý by právne oddelene mohlo vymáhať formou návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo prostredníctvom žaloby na plnenie na príslušný súd. Dobrý deň p.Zukalová Chcel by som sa opýtať, či sa novela zákonníka práce dotýka aj doktorandského štúdia. V poslednom čase ma dosť zaskočili návrhy ministerstva práce a zdravotníctva ktoré sa dotýkajú doktorandov a ich štipendií. Podľa jedného názoru budeme mať štatút dobrovoľne nezamestnaných. Rád by som preto vedel, či sa budem môcť v tom prípade zamestnať na trvalý pracovný pomer, resp. na pracovnú zmluvu aj keď budem naďalej poberať štipendium, aj keď budem úradmi považovaný za ,,nezamestnaného. Ďakujem za Vašu odpoveď. Novelizácia Zákonníka práce túto otázku nerieši. Ide o otázku z oblasti práva sociálneho zabezpečenia, kde podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa interní doktorandi zatiaľ považujú za zamestnancov. V návrhu na zmenu tohto zákona sa uvádza, že interní doktorandi v dennej forme štúdia už nebudú považovaní za zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že interný doktorand sa bude môcť prihlásiť na úrade práce ako evidovaný nezamestnaný alebo bude môcť uzatvotiť pracovnú zmluvu s iným zamestnávateľom, pokiaľ mu v tom nebráni dohoda s vysokou školou alebo jeho doktorandské povinnosti. V rovnakom čase nemôže byť však aj evidovaný nezamestnaný aj zamestnancom u iného zamestnávateľa. Dobrý deň, podľa § 62 ods. 3, jedná sa o priemernú mzdu v čistom, alebo v hrubom? A čo ak sa na takomto niečom nedohodli? Musí zamestnanec v práci zotrvať počas celej výpovednej lehoty, aj keď napr.ma už novú prácu a chce odísť? Priemerná mzda je pre účely pracovnoprávnych nárokov, vrátane nároku podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, mzdou hrubou zúčtovanou na výplatu v rozhodujúcom období. Iba ak právny predpis osobitne ustanovuje, že sa má použiť čistá mzda, použije sa pre výpočet priemerná hrubá mzda od ktorej sa odpočítajú sumy poistného, a iné príspevky a preddavky (podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce). V uvedenom odseku sa čistá mzda neuvádza, preto bude sankcia vo výške 1x priemernej hrubej mzdy zamestnanca. Podmienkou, aby zamestnávateľovi vznikol nárok na uvedenú sankciu je, že sa na tom strany písomne dohodli, napríklad priamo v pracovnej zmluve. Povinnosťou zamestnanca je pracovať riadne aj počas výpovednej doby, nástup do novej práce by si mal načasovať až po uplynutí výpovednej doby u predchádzajúceho zamestnávateľa. Inak sa vystavuje riziku, že zamestnávateľovi jeho zavinenou neprítomnosťou v práci vzniknú škody, ktoré by si mohol vymáhať v súdnom konaní o náhradu škody. Pracujeme v zdravotníckom zariadení. Podľa § 85a môže byť v zdravotníctve so súhlasom zamestnanca týždenný pracovný čas 56 hodín v priemere. Počíta sa do tohto počtu hodín aj pracovná pohotovosť na pracovisku a práca nadčas podľa § 97 ods. 7 a ods. 10 alebo je to nad rámec týchto 56 hodín? Ďakujeme. Pracovná pohotovosť na pracovisku sa započítava do týždenného pracovného času zamestnanca. Pracovná pohotovosť mimo pracoviska sa do pracovného času nezapočítava. Ak dôjde k výkonu práce z dôvodu pohotovosti, ide o výkon práce nadčas. Týždenný pracovný čas - vrátane pracovnej pohotovosti na pracovisku a vrátane práce nadčas, nesmie prekročiť v zdravotníctve 56 hodín. Dobrý deň, prosím o informáciu ohľadne brigádnickej práci študenta. Je jeho práca vymedzená určitým počtom hodín za rok, ak áno akým a či tento počet hodín platí len pre 1 zamestnávateľa, alebo je súčtom odpacovaných hodín u viacerých zamestnávateľov. Ďakujem za odpoveď a ostávam s pozdravom Dohoda o brigádnickej práce študenta je limitovaná na polovicu týždenného určeného pracovného času, t.j. najčastejšie ide o 20 hodín týždenne. Zo znenia Zákonníka práce vyplýva, že uvedené obmedzenie je viazané na jedného zamestnávate a jednu dohodu, preto študent môže mať uzatvorených aj viacero dohôd, ale s viacerými zamestnávateľmi. Dobry den, co by ste mi ako zamestnavatelovi odporucila,ked sa co najmenej bolestne chcem zbavit nepohodlneho - teda malo vykonneho a nelojalneho, zamestnanca? Dakujem, pekny den V takomto prípade neexistuje zázračné a ani rýchle riešenie. Navhla by som, aby ste postupovali podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4. Zákonníka práce, t.j. aby ste zamestnanca písomne upozornili, že jeho pracovný výkon je nedostatočný, presne mu v tomto oznámení určite do kedy a ako má svoj pracovný výkon zlepšiť. Stanovenie úloh ako aj termín na odstránenie nedostatkov musí však realizovateľné, aby nedošlo k tzv. "šikanóznemnu výkonu práva". Ak nedôjde v stanovenom čase k zlepšeniu pracovného výkonu, môže dať zamestnancovi výpoveď. Odporúčam so zamestnancom urobiť hodnotiaci pohovor, pričom písomný záznam podpísaný oboma stranami bude podkladom pre výpoveď. Samozrejme, stále zostáva najmenej bolestné a najrýchlejšie riešenie uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru k dohodnutému dňu, na dohodu je však potrebná vôľa oboch strán. Pani doktorka,mám otázku: Platia niektoré ustanovenia ZP aj pre štátnych zamestnancov? Pre štátnych zamestnancov platia len tie ustanovenia Zákonníka práce, o ktorých to ustanovuje osobitný právny predpis. Z toho vypláva, že na štátnych zamestncov nie je možné automaticky uplatňovať všetky ustanovenia Zákonníka práce. Dobry den, pracujem vo firme, ktora vznikla zlucenim povodne dvoch pravnych subjektov (s poctami zamestanacov 400 + 600 a v roznych mestach SR). Ta mensia mala odborovu organizaciu, ale ta vacsia zamestnanecku radu. Dnes podla uz platneho zakonika, vdaka zluceniu firiem odborari zastupuju zamestnancov obidvoch lokalit. ALE skutocnost je tak, ze zastupuju len svoju povodnu lokalitu a 600 zamestnancov druhej lokality prakticky nema moznost zasahovat do kolektivnej zmluvy a ... Dalej by som podotkol, ze zamestnanci mladsieho zavodu s 600zam. nemaju zaujem vstupovat do odborov lebo .. :-) Ake riesenie tejto situacie by ste navrhovali? Moze prebehnut volba novej zamestnaneckej rady, ktora by zastupovala danu lokalitu? Moze byt rovnopravna odborarom? Vopred dakujem za odpoved! Vo Vašom prípade by som navrhla, aby si zamestnanci "druhej" lokality vytvorili vlastnú odborovú organizáciu, ktorá ich bude zastupovať. Zároveň, pokiaľ je záujem zo strany zamestnancov, by ste mali uskutočniť novú voľbu zamestnaneckej rady, ktorá môže pôsobiť popri odborových orgaznizáciách. Deľbu kompetencií medzi zamestnaneckou radou a odborovou organizáciou ustanovuje Zákonník práce v § 229 ods. 7 Zákonníka práce. Uverejnené so súhlasom Hospodárskych novín. |
P O Z V Á N K A
Zákonník práce v roku 2015 Pozývame Vás na školenie o novele Zákonníka práce. Bližšie info v pozvánke. Stiahnite si prihlášku. |
||||||||||||||||||||
